![]()
Sergej Lukjanenko je známy ako autor "hliadok" ale pokúsim sa upozorniť aj na iný žáner jeho tvorby. Autor mi bol ešte do vianoc dosť neznámy, hoci prirodzene, vedel som že podľa jeho románu bol natočený film "Nočná hliadka", film som videl, vcelku sa mi aj páčil, ale zas nie natoľko aby som túžil vidieť ho niekoľkokrát, takže som ani nehľadal informácie o autorovi po internete.
K mojej škode by to tak aj ostalo, keby som nedostal jeho román "Spektrum". Nestáva sa mi to, ale keď som si prečítal na obale námet deja v rozsahu pár slov, nevrhol som sa na dej, ale na niekoľko stranový popis jeho tvorby na konci knihy!
Základ deja bol už niekoľkokrát spracovaný z rôznych strán - kontakt s mimozemskou civilizáciou. Takže: na Zem zavítajú predstavitelia vysoko rozvinutej civilizácie a nezištne ponúknu pozemšťanom možnosť voľne cestovať po galaxii sieťou nimi vybudovaných staníc. Trocha to má háčik, s pozemšťanmi vôbec nediskutujú, či to chcú alebo nie. Táto ponuka sa jednoducho neodmieta! Jednou vetou je spomenuté že Američania, ako sa to už od nich čaká, nechcú hrať zrazu na Zemi druhé husle, ale po krátkom preplieskaní od mimozemšťanov skrotnú, tým skôr že za zabraté pozemky na vybudovanie cestovných staníc pozemšťania (ako celok, nie majitelia pozemkov) dostanú bohaté odškodnenie vo forme nevídaných technológií ktoré sú nesporne k prospechu každého človeka. A ináč, mimozemšťania sa absolútne nestarajú do toho, čo sa deje mimo areálu ich staníc.
Cesty do vesmíru sú úplne jednoduché - na Zemi mimozemšťania, ktorých volajú "Klíčnici" v češtine, postavili 14 staníc v ktorých sú brány na cestovanie na iné planéty, planéty obývané, pusté, opustené, niektoré s rajskými podmienkami na život, iné priam životu nebezpečné, s nedýchateľnou atmosférou, desivou príťažlivosťou, dokonca v častiach vesmíru s inými fyzikálnymi zákonmi. Niekde zase žijú kanibali, inde vás môžu beztrestne zabiť ak to zodpovedá ich mravom, čo tiež nie je životaschopné prostredie. Stanice pripomínajú letiská alebo možno železničné stanice, len sa v nich nenastupuje do vlaku či lietadla ale do "fortny" čiže brány (ten český názov sa mi strašne páči, myslím že v slovenčine ani také slovo naznačujúce tie očakávania od vstupu do nej nemáme). Vstup do stanice je úplne voľný, nikto nesmie nikomu brániť vo vstupe. Cena za "cestovné" je úžasná - kľúčiarovi (? po slovensky) stačí porozprávať nejaký príbeh, originálny, nie prečítaný z kníh, odpozeraný z filmov a podobne. Ak sa kľúčiarovi zapáči, pustí vás ďalej k fortne. Keďže sme všetci originální, stačí na prvýkrát porozprávať o sebe a máte cestu voľnú. Pre pozemšťanov na ovládanie fortny slúži obyčajný windows aj so svojími nuansami. Vyberiete si jednu z takmer 500 planét zaradených do siete, odporúčajú sa iba označené zelenou farbou, pozor, červené sú životu nebezpečné. Tie s kanibalmi patria myslím k označeným oranžovou - pre milovníkov adrenalínu.
Cestovanie má malý háčik, keď sa chcete vrátiť, musíte vytiahnuť z rukáva, vycucať z prsta alebo vymyslieť ďalší príbeh na zaplatenie cestovného. Ak sa kľúčiarovi nezapáči, máte smolu, ostanete trčať na planéte a čo s vami bude závisí iba od toho či "domorodci" súcitia s nešťastníkmi. Ak máte smolu, nikto na Zemi nebude vedieť čo sa vám stalo.
Príbeh začína, keď cestovanie fortnami je už rozbehnuté, Zem navštevujú humanoidní i nehumanoidní mimozemšťania, pri výstupe zo stanice dostanú vízum do nejakého dokladu, taxikári ich oderú z kože pri ceste do hotela, skrátka cestovný ruch ako má byť. Pozemšťania tiež pestujú turistiku, drobnú šmelinu, vedecké bádania i emigráciu na iné svety, a aby sa nesekli vo výbere destinácií, majú kvalitné bedekre.
Hrdina románu Martin, súkromný detektív či posol, cestuje po planétach, hľadá nezvestné osoby, doručuje drobné zásielky a ináč si zarába na živobytie "na prašných cestičkách ďalekých planét". V makovičke mu to páli, takže pre kľúčiarov vždy dajaký ten súci príbeh vymyslí, prechod fortnami mu nerobí problém. (Ozaj, koľkí viete niečo o tej fráze s prašnými cestičkami?)
Dostane bežnú zakázku - nájsť sedemnásťročnú dievčinku ktorá si vyrazila do vesmíru a podľa možností ju prehovoriť aby sa vrátila domov. Slečne to tiež páli, a práve kvôli drobnej nuanse windows, ktorú si kľúčiari možno nevšimli, ale možno ju v systéme nechali naschvál vzniká vyše 500stranový príbeh v ktorom to začína ísť do tuhého pre celé, nič netušiace, planéty...
Príbeh sa mi čítal veľmi dobre, je napínavý, neočakávaný a má spád, autor má skvelú predstavivosť vo vykresľovaní mimozemských bytostí, hoci by to asi nemohol byť ruský autor aby si trocha nezafilozofoval a nehodil do deja pár retardérov. Napríklad som vôbec nepochopil prečo sa autor domnieva, že taký veľkolepý kontakt medzi civilizáciami by viedol k ich degenerácii. Osobne verím skôr vo "Veľký kruh" vesmírnych civilizácií Ivana Jefremova.
Možné ale je, že aj do Ruska dorazila nepochopiteľná americká obyčaj podfarbovať televízne seriály zvukovou kulisou so smiechom, aplauzom a inými blbosťami ktoré majú na hlavu padnutému divákovi napovedať že toto je smiešne aj keď sa mu to nezdá a Lukjanenka to inšpirovalo k tomu vesmírnemu pesimizmu.
Ak môžem, tak vrele odporúčam prečítať si "Spektrum", rozhodne to nebude stratený čas. Sám som sa stal fanúšikom Lukjanenka, hoci ešte neviem či začnem zháňať "hliadky" ale tú ďalšiu vesmírnu sci-fi budem hľadať určite.
