Zdolala som! A zdali sa mi ešte náročnejšie ako Silmarillion. Neviem, či je to tým, že už som pretolkienovaná, tým, že sa niektoré príbehy opakovali alebo tým, že to tak jednoducho je
Najskôr mi čítanie rušilo neustále poznámky a odkazy Christophera, no keď som ich začala ignorovať a čítala ich až na konci každého príbehu, čítalo sa mi plynulejšie
Niektoré príbehy boli výborné, no už som ich čítala v niekoľkých podobách, napr. príbeh Tuorovho príchodu do "skrytého mesta" či príbeh Húrinových detí... najviac sa mi páčil príbeh Aldarion a Erendis a tiež Výprava k Ereboru, v ktorej vlastne Gandalf vysvetľoval, prečo chcel, aby na výpravu s trpaslíkmi išiel aj Bilbo
Zaujímav= bolo i rozprávanie o Drúadančanoch a Istarioch, konečne som sa dozvedela viac o ich príchode do Stredozeme (a bolo to vlastne blízko k tomu, čo som si o nich myslela)
Nečítajte Nedokončené príbehy skôr ako Pána prsteňov, nedočítate ich! Teda s najvyššou pravdepodobnosťou ich neprečítate, ja by som to vzdala
Ale keďže som už bola zamilovaná do Stredozeme a dychtila som sa o nej dozvedieť čo najviac, Nedokončené príbehy ma bavili. I to vymenovávanie kráľov a opisy miest a krajov
A som rada, že som po rokoch konečne zdolala Tolkienovo dielo, ktoré u nás vyšlo
