Mokoš

[Petraela]

MOKOŠ

   Mokoš - veľká bohyňa. Ona ovláda tajomstvá dobra, tajomstvá Svarogovho kolesa. Jej rozhodnutiam sa podriaďujú bohovia, aj ľudia.
   Ona dáva pozor na dodržiavanie obyčajov, obradov. Miluje a odmeňuje tých, ktorí pevne zastávajú dodržiavanie obyčajov. Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocníčkami Dolejou a Nedolejou pradie nite osudu.

Ona nite pradie,
do klbka zmotáva,
nie obyčajné nite - čarodejné.
A z tých nití splieta sa
náš život -
od uzlu - narodenia
až do konca,
do posledného rozuzlenia - smrti.
"Kniga Koljady"

   Mokoš pozná tajomstvo veštieb. Ona sa stará o to, aby každý človek šiel po svojej osudom danej púti života. Ona udeľuje aj slobodu výberu medzi dobrom a zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej púte a zlo - odklonenie sa od nej. Tých, ktorí sa odklonia, ničia seba aj svoju dušu - Mokoš kruto trestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú sa naveky potulovať po zemi.
   Mokoš - žena, a preto nestála. Môže prinášať radosť i žiaľ. Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o šťastie. Ona ukáže aj východisko z beznádejných situácií, ak sa človek nepoddal zúfalstvu, ak sa borí z posledných síl, ak nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. A vtedy človek otvorí dvere urobí krok a Sreča sa s ním stretne.
   No ak sa človek opustil, prepadol beznádeji, zanechal túžby, mávol nad všetkým rukou - prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dobre dariť. Mokoš odvráti od neho svoj zrak. Vtedy sa neho vrhnú starci a stareny Jednooký Licho, Nesreča, Krivaja, Nelegkaja, Nedelja, ktorí predstavujú nárek, nešťastie, choroby, biedu a lenivosť. Keď títo zachvátia človeka, už mu niet pomoci.


Mytológia:
 
Mokoš

- kult tejto bohyne bol rozšírený v severoruských oblastiach. Vravelo sa, že Mokoš prichádza počas veľkého pôstu, chodí po domoch a dohliada na priadky. Pod jej ochranou je strihanie oviec, preto sa jej vždy dáva kúsok vlny za obeť. Často sa jej pripisuje príbuzenstvo s vílami, z čoho vyplýva, že mohla byt aj bohyňou vôd.

[Petraela]

Dnes oslavujeme Mokošin deň - tak hodujme a pime !   

[Bonifácia]

Takže dnes je deň Mokoš?

Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o šťastie. Ona ukáže aj východisko z beznádejných situácií, ak sa človek nepoddal zúfalstvu, ak sa borí z posledných síl, ak nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. A vtedy človek otvorí dvere urobí krok a Sreča sa s ním stretne.

Tak teda buďme silní duchom a bojujme o svoje šťastie!

To znie ako nejaká propaganda 


Peti, ako sa oslabvoval deň bohyne Mokoš? Či len hodovaním a pitím? Alebo zapálením sviečky na hrobe?

[Petraela]

Takže dnes je deň Mokoš?

Tak teda buďme silní duchom a bojujme o svoje šťastie!

To znie ako nejaká propaganda 


Peti, ako sa oslabvoval deň bohyne Mokoš? Či len hodovaním a pitím? Alebo zapálením sviečky na hrobe?

Každý je silný duchom, pokiaľ sa nevzdáš tak a máš priazeň bohov.

No neviem presne, ale isto sa robil obrad ako v prípade Perúna. To je: Žrec (duchovný vodca) vedie obrad na počesť boha (v tomto prípade Mokoš), Vyriekáva modlitby a prosby. Potom sa prináša obeta, vo forme jedla, ovocie, chlieb, mlieko, vajce, medovina. Všetky základné potraviny . Oriešky a tak. Každý človek čo uzná za vhodné (tak je to v prípade Perúna) zapáli sa oheň (neviem či sa to hádže do ohňa.) Ďakuje sa za dary a prosí sa o hojnosť a tak
Neviem celkom presne ako to funguje, na Mokoš som ešte nebola. 
No a po obrade sa pije a hoduje

[Bruja]

Podľa toho, čo si o nej napísala, mi je celkom sympatická.  My Slovania sme mali asi lepších bohov ako Rimania a Gréci.  Teda aspoň mne sa nezdajú takí náladoví a vrtošiví. Nuž, odlišné národy, odlišní bohovia.

[Petraela]

Tak náladový asi boli aj Slovanský bohovia, ale možno nie tak, alebo možno pre to, že o nich neexistuje toľko príbehov a bájí 

[Bruja]

Ja mám celú jednu knihu - Báje a mýty starých Slovanov. Musím to konečne prečítať.

[Petraela]

Ja mám celú jednu knihu - Báje a mýty starých Slovanov. Musím to konečne prečítať.

No a potom mi to požičiaš
Inak tento rok sme Mokoš oslavovali tak nevedomky aj WW a Cate, vlastne, lebo prvého sme sa zabávali spolu. Škoda, mohli sme spraviť aj mini obradík  ale ako si sa na to zabudlo.

[Bruja]

Tá kniha je skôr pre mladších čitateľov, ale môžem ti ju požičať. Môžem potom doplniť niečo o Mokoš a o bohoch do mytológie na fantasy-svete. Zatiaľ je tam len jeden dobrý príspevok.

A vie sa, ako Mokoš vyzerala? 

[nemain]

Podľa severoruských a ukrajinských predstáv vraj mala veľkú hlavu a dlhé ruky
ale ešte som predsa niečo našla:
Rada sa oblieka do šiat tmavých, no teplých farieb zeme. Jej na pohľad skromné šaty sú však ozdobené prekrásnymi šperkami stvorených zo zemských pokladov. Na jej plavých vlasoch spočíva prekrásna zlatá trblietavá koruna ozdobená  drahými kameňmi.   
            Zo svojho trónu v hodovnej sieni zámku strážiaceho vchod do podzemia rozdáva svojimi dlhými rukami vlahu, a tým aj hojnú úrodu. V čase jari má Mokoša ruky zodvihnuté, čím dáva zemi vlahu a drží teplo. V lete jej ruky smerujú do zeme, čím požehnáva zemi a dáva jej plodnosť pre dobrú úrodu.
            Ako bohyni osudu  je jej zasvätené vreteno a kúdeľ, ktoré drží v jednej ruke, pričom v druhej ruke má symbol plodnosti a úrody, ktorým je roh alebo miska. Jej zvieraťom je krava.

[Petraela]

Mokoš je jedinou bohyní ruského panteonu knížete Vladimíra, známou jak z letopisné zprávy k r. 980, tak z traktátů 11.-12. stol. (Slovo nekojego christoljubca, Slovo sv. Grigorija, Slovo ot sv. Evangelija, Slovo sv. Ioanna Chrysostoma a další). Ještě v 16. stol. se kněz ptal žen při zpovědi, zda "nechodila k Mokuši" nebo zda se "nemodlila k vílám, Rodu, rožanicím, Perunovi, Chorsovi a Mokoši".


Úcta k "Mokuši", ochránkyni ovcí a přástek, se udržela v severoruském i ukrajinském folklóru až do 19. stol. Podle tamních představ měla Mokuša velkou hlavu a dlouhé ruce, v noci obcházela po chalupách a předla, pokud se ponechala volně přístupná koudel; hrozilo však přitom nebezpečí, že někoho opřede.

Jak už naznačuje její jméno, odvozené od kmene mok-, mokrъ-, bala Mokoš nejspíše zosobněním "matičky siré země" (mať syraja zemlja), vlhké úrodné země, kterou slovanský rolník miloval jako svoji matku živitelku. V tomto směru nápadně odpovídá rovněž jediné íránské bohyni zvané Ardví Súra Anáhita, bohyni vlhkosti (ardví = vlhká), která jako zosobněný proud života pečovala o úrodu, chov dobytka, ovcí a o porody. Možná zdědila slovanská bohyně působnost této své íránské předchůdkyně, přičemž označení Ardví (vlhká, mokrá) mohlo přejít ve slovanské Mokoš. Stěží je můžeme vykládat z indického makhá (vznešená) nebo mokša (spása), jak soudí někteří badatelé, podobně neobstojí spojování s finským Mokša, což byl název části kmene Mordvinů v severním Rusku, a nikoli jméno bohyně. Častěji se stávalo, že Finové naopak přejímali některé zvyklosti svých slovanských sousedů, kteří pronikali na jejich území.

Pozoruhodnou skutečností je, že mimo ruskou oblast se jméno bohyně objevuje v místním českém názvu Mokošín (vrch u Přelouče), odvozeném od staročeského osobního jména Mokoša - Mokošě. Dokazuje to slovanský původ jména, a snad i existenci kultu Mokoše v Čechách. Známa jsou i toponyma Mukus na Rujáně a Mogast / Mokoš v Horních Francích. Ve východoslovanském prostředí přežila Mokoš ve folklóru dodnes.

zdroj:

Kód:

slovane.cz