TarAncalime
Učeň
 Rasa: Upír Bodov v rase: 0/304
Karma: 26
 Offline
Pohlavie: 
Príspevkov: 605
Odporúčania: 0
1.00 ℱ
Inventar
Odoslanie fantasiolov - TarAncalime
|
 |
« Odpoveď #32 kedy: December 21, 2008, 18:58:44 » |
|
Hm, našla som príbeh o Ďažbogovi a Zlatogorke tak ho sem pridávam :
Raz išiel Dažbog cez veľkú a širokú planinu. Uvidel tam bojovníčku cválajúcu na koni. Krv začala vrieť v jeho srdci a rozhodol sa ju vyskúšať. Uchopil svoj meč a zasiahol ním dievča, no ona nejavila žiadny náznak oslabenia. Urobil tak ešte raz, ale iba čo sa on sám zranil.
"Kto si?", opýtal sa Dažbog. A dievča odpovedalo:
"Hmmm… Myslela som si, že to boli pichnutia hmyzu, ale ty vyzeráš ako bojovník."
Vtedy ho schmatla a hodila do kryštálovej truhly a zamkla ju strieborným kľúčom. Potom dievča priviazalo truhlu o svojho koňa, vyskočila naňho i ona sama a cválala preč. Cválala celý deň a celú noc, tri dni nepretržito, ale jej kôň bol už unavený a začal ju prosiť:
"Ó, ty odvážna a mocná Zlatogorka, dcéra Nija, prepáč mi, prosím, moja drahá, ale už nevládzem niesť dvoch mocných bojovníkov!"
Zlatogorka si spomenula, že nesie bojovníka a vypustila ho z truhly hovoriac:
"Odvážny mladý bojovník počúvaj! Ožeň sa so mnou, a ak nebudeš chcieť, zabijem ťa!"
A Dažbog sa potešil a povedal:
"Ďakujem Zlatogorka, že si ma pustila. Súhlasím, stanem sa tvojím mužom."
Spoločne teda išli do hôr, kde stretli Svaroga a bohyňu matku Ladu (bohyňa lásky), ktorí im požehnali k tomu, že sa stávajú manželmi. Potom sa konala prekrásna svadba v žiarivej Iriji a každý bol šťastný.
Toto šťastie však netrvalo dlho. Raz Dažbog a Zlatogorka cválali na koňoch hlboko v horách a našli čudný hrob. Na náhrobnom kameni boli vyryté čudné slová: "Ten, kto si sem ľahne, ostane tu z vôle Osudu." Zlatogorka poprosila Dažboga, aby si skúsil ľahnúť do hrobu. Vyskúšal to, ale hrob bol menší ako jeho postava. Potom to skúsila jeho žena a hrob bol pre ňu ako uliaty. Požiadala preto Dažboga:
"Môj roztomilý muž, zavri hrob, chvíľku si tu chcem poležať aby som zistila aké to je."
Dažbog to sprvoti nechcel urobiť, no ona ho prehovárala. Zavrel teda hrob kameňom, ktorý ležal vedľa, ako to ona chcela. To bol ale chybný čin. Hrob sa už viacej nedal otvoriť. Dažbog sa pokúšal kameň rozbiť kyjakom a mečom, no nepomáhalo to. Potom Zlatogorka zakričala z hrobu:
"Muž môj, choď za mojím otcom Nijom (boh podsvetia), odovzdaj mu môj posledný pozdrav a popros ho aby mi odpustil, ja musím ostať tu v hrobe navždy."
Dažbog prišiel k Nijovi a povedal mu o tom, čo sa stalo:
"Žiadala si ťa posledný krát pozdraviť a žiadala ťa o odpustenie. Pravdepodobne Rod (boh bohov) si prial aby sa to stalo."
Nij sa rozhneval na Dažboga. Myslel si, že Dažbog zabil jeho dcéru, aby sa tak pokúsil dostať ho preč z jeho kráľovstva. Preto sa rozhodo0l, že Dažboga zabije. Povedal mu, aby mu podal ruku, ale Dažbog prehliadol Nijovu lesť a miesto ruky mu podal svoj dočervena rozžeravený kyjak. Nij vykríkol, lebo Dažbog priniesol svetlo do jeho sveta a tým ho oslabil. Dal preto svojej dcére odpustenie. Dažbog sa vrátil späť k hrobu svojej milej a povedal, že otec jej odpustil. Tým získala Zlatogorka v hrobe pokoj a bude tam odpočívať do skončenia vekov. Dažbog napísal na náhrobný kameň: "Zlatogorka Nievna tu odpočíva z vôle matky Osudu Mokoši a z vôle božského Roda.
|
