Rusalka
Učeň
   Rasa: Vlkolak Bodov v rase: 0/537
Karma: 10
Offline
Pohlavie:
Dlhodobejšia neprítomnosť: pokazený počítač :(
Príspevkov: 588
Odporúčania: 0
283.85 ℱ
Inventar
Odoslanie fantasiolov - Rusalka
|
 |
« kedy: Júl 29, 2009, 17:57:15 » |
|
Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Avšak nie je možné považovať ju len za bohyňu smrti alebo za akúsi ohyzdnú starenu. Je vraj veľmi krásna.
Tradičným rituálom praktikovaným aj dnes je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny.
Týždeň pred Kvetnou nedeľou patrí v ľudových zvykoch tzv. Smrtnej nedeli, ktorá sa tento rok prihlásila o slovo pomerne zavčasu - 13. marca.
Nazvali ju podľa vynášania smrtky, ktorá má v jednotlivých oblastiach Slovenska rôzne mená: od tradičného Morena cez Marmuriena alebo Marmariena na Liptove až po Barborenu na Spiši. Tento zvyk pochádza ešte z predkresťanských kultúr na našom území.
Vznikol na základe mystických predstáv našich predkov, že zimu treba premôcť. Táto túžba sa spájala s prebúdzaním prírody. Morena symbolizovala zlé vlastnosti zimy, choroby a rôzne neduhy, príznačné pre chladné obdobie. Vynášanie Moreny (14 dní pred Veľkou nocou) malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovuoživenie prírody. Tento zvyk bol väčšinou záležitosťou dievčat. Želanie bolo zdôraznené vinšami a piesňami.
"Muriena naša, kdes prebývala? V dedinskom dome, v novej stodole."
V niektorých oblastiach sa však k Morene pridával aj Dedko, poobliekaný ako muž. Toho zasa niesli mládenci, ktorí na kratšej žrdi niesli figurínu chlapa – „dedka“ oblečeného do otrhaných šiat a spievali:
"Dedko náš, dedko, požral si nám všetko, nič si nám nenechal, tak si sa dobre mal."
Morenu, nastoknutú na palici a oblečenú do ženských šiat, niesli mladí cez dedinu, pričom spievali tradičné piesne, prispôsobené miestnym pomerom. Obrad zavŕšilo vyzlečenie Moreny a jej hodenie do potoka alebo rieky. Kde väčší vodný tok nemali, vydali Morenu napospas plameňom vatry.
Po vynesení Moreny sa dievčatá opäť vracali späť so spevom:
"Vyniesli sme Morenu zo vsi, priniesli sme máj nový do vsi, posejeme súržicu s ovsy. Navaríme čierneho piva, opojíme kmeťovho syna. Ak nebude píti, budeme ho bíti, s trima kyji kyjovati, za vlasy ruvati, dáme mu, dáme šidlo i kopyto, jeho žene – sito i koryto."
V mnohých oblastiach Slovenska sa k tomuto zvyku vracajú a obnovujú staré tradície. Mladí, starí, aj tí, ktorí sa tradíciami doteraz akosi nezaoberali. Je to zaujímavá predzvesť blížiacich sa sviatkov jari.
//zlúčené príspevky... Petraela
|