je vazne skoda ze v tretej casti peter a susan nebudu.... ale pripravila som sem trosku dlhsi obsah tohto diela
Susan a Peter už, ako sa zdá, vyrástli. Na návrat do Narnie sú už pristarí. To však nebráni C. S. Lewisovi, aby napísal zbrusu nový príbeh o Edmundovi a Lucy.
Naši dvaja súrodenci trávia prázdniny u otravného bratranca Eustaceho a veru by boli najradšej doma. Eustace je totiž absolútne neznesiteľný a taký drzý, že volá vlastných rodičov krstnými menami. Susan a Edmund sedia v izbe a potichučky spomínajú na svoju krajinu - Narniu. Nad nimi visí krásny obraz s loďou. Dívajú sa naňho a v tom do izby vtrhne Eustace. Po pár urážkach sa však zarazí. Ten obraz je nejaký čudný. A naozaj. Onedlho ich obraz doslova vtiahne do útrob a deti sa kúpu uprostred mora.
Z vody ich vytiahnu nejakí námorníci. Áno, opäť sú v Narnii a priamo na jednej Kaspiánovej misii. Eustace je strašne mrzutý a zlý a tak nečudo, že zo začiatku trucuje. Edmund s Lucy si zatiaľ vypočúvajú Kaspiánovu prosbu o pomoc. Jedná sa totiž o to, že za vlády Kaspiánovho strýka Miraza dal poslať sedem veľmožov prebádať neznáme oblasti moria na východ od Osamelých ostrovov a tí sa nikdy nevrátili. A keďže je teraz Kaspián kráľom, rozhodol sa ísť ich zachrániť.
Edmund a Lucy mu nadšene pomáhajú, z Eustaceho sa stáva celkom dobrý chlapec a misia sa končí dobre. A samozrejme, aj v tomto diele sa ozve náš najlepší kamarát, lev Aslan.
Lewis načrtol v tomto diele aj do vôd literárneho oceánu a naozaj to stojí za to. Aby sme neboli ukrátení, v knižke nájdeme aj nákres lode s presným popisom a mapku. Skrátka, nám už len zostáva dodať, že C. S. Lewis je naozaj majstrom slova a v jeho svete je všetko nezvyčajné úplnou všednosťou.
"Pohodlie dámy," vyhlásil myšiak, "má prednosť aj pred otázkami cti- aspoň nateraz." Znova sa veľmi príkro pozrel na Eustacea, no Kaspián mu naznačil, aby sa ponáhľal, a tak sa Lucy už o chvíľku ocitla v kapitánskej kajute na korme lode. Okamžite si ju zamilovala. Tri štvorcové okienka ponúkali výhľad na modré vlny za loďou, nízke čalúnené lavice okolo stola lákali, aby sa na ne človek hneď posadil, zo stropu visela strieborná lampa(prepracovaná do takých detailov, že ju nemohol vyrobiť nik iný ako narnijskí trpaslíci) a na stene nad dverami visel obrat Aslana so zlatou hrivou. Mohla si to však obzerať iba pár sekúnd, lebo Kaspián takmer okamžite otvoril ďalšie dvere. "Toto bude tvoja kajuta Lucy. Iba si vezmem nejaké suché šaty," oznámil jej a začal sa prehŕňať v jednej z truhlíc, "a opustím ťa, nech sa môžeš v pokoji prezliecť. Ak by si vyhodila mokré šaty pred dvere, odniesol by som ich vysušiť do kuchyne."
Lucy sa v tej kajute cítila tak príjemne, akoby tam už strávila niekoľko týždňov. Ani pohyby lode jej nijako neprekážali, pretože v čase keď bola kráľovnou Narnie, strávila na mori nejeden týždeň. Kajuta nebola veľmi priestranná, no oživovali je drevené panely s obrazmi vtákov, zvierat a popínavých rastlín a vládla tam dokonalá čistota. Kaspiánove šaty boli na jej postavu priveľké, no vravela si, že to nejako prežije. Jeho topánky, sandále aj námornícke čižmy bolo zbytočné vôbec skúšať, ani to jej však neprekážalo, lebo rada chodila po drevenej palube bosá. Keď sa doobliekala, pozrela na morskú hladinu za oknom a zhlboka sa nadýchla. Bola si istá, že ich čaká nádherné dobrodružstvo.
